Kravské blues

„Naša planéta vymiera!“ čudné zviera zastalo predo mnou. „Máme veľa pokročilých technológii, ale nevieme si nič vypestovať a ani nič odchovať.“

Predo mnou stáli dve muchy. Možno to boli ľudia v skafandroch, dvojnásobne vyšší ako ja. Pripomínali mi cirkusantov na chodúľoch, keby nemali priesvitné vajíčka na chrbte, akési zakrpatené krídelka a ovísajúce traky. Jedno z nich mi už zobralo kravu, ako keby to bola len plná taška nákupu. To druhé hmyzie čudo sa blížilo ku mne, hneď ako som vystúpil z nákladiaku so zbožím.

Hlava v tvare veľkej dyne sa ku mne skláňala, kostnaté ruky chytali moju pravicu.

Brydili sa mi obe tie príšery, ale napriek nevábnemu vzhľadu vyžarovala z nich akási ľudskosť, neviem to presne popísať, ale hoci to bol navonok prerastený hmyz, akoby tam vo vnútri bol skrytý človek.

„T-t-to je síce pekné, ale takto nebudem mať ani ja čo jesť,“ hlas sa mi triasol, ktovie či nemali niekde schované laserové zbrane, či nemali smrtonosné sosáky alebo bodáky, ktoré by ma na povel ich vôle okamžite zneškodnili.

Nevedel som, čo si od nich pýtať, ani čím by mi mohli pomôcť. Napriek tomu, že mi spomínali rôzne technológie, nezdali sa mi pokrokovejšie ako naše mušky.

Moja zelená kockovaná košeľa sa na mňa lepila potom, dolu nohami mi tiež od tepla tiekli cícerky potu a miešali sa s prachom.

„Pôjdeš s nami! Naučíš nás starať sa o zvieratá a niečomu sa priučíš.“

„Lenže jedno zviera nestačí. Možno preto vám vyhynuli, že ste si ich nerozmnožovali.“

„Čo to znamená?“

„Tu na Zemi treba dvoch. Chlapca a dievča. Tvoj kamoš ma moje dievča. A potrebuje k tomu chlapca. Ja som zase chlapec a kebyže chcem nového človeka, treba mi dievča. Neviem ako by som vám to lepšie vysvetlil.“

„Keď ty si chlapec a tamto je dievča, čo, keby sme vy dvaja mali potomka?“

„To nejde. Ona je dievča kravy, ja som chlapec od človeka. Ona potrebuje chlapca kravy a ja zase dievča človeka.“

Megamuška otočila hlavu k svojmu druhovi a niečo zašvitorila ako cvrček. Teda ani neviem či to bol druh alebo družka, ale podľa toho, že nevedeli nič o genetike som usudzoval, že je to chlapec aj dievča zároveň. A tie slnkom zafarbené vajíčka sú ich spôsob ako sa rozmnožovať. Druh zaševelil naspäť a obrie ruky ma vyzdvihli do výšky, mušacie krídelka sa roztočili ako listy rotora vrtuľníka a vzlietli sme asi tak míľu nad zemským povrchom. Po pár desiatkach míľ sme prileteli ku kráteru, v ktorom sa pnelo obrovské osie hniezdo. Nie skutočné, ale vesmírna loď zložená zo šesťuholníkových panelov každý asi dvadsať stôp v priemere. Megamušky ma vliekli k jednému z bočných vchodov a potom zložitým labyrintom do nejakej miestnosti. Tam mňa aj kravu položili na zem a hoci som nič nevidel, mňa aj zviera obklopovala neviditeľná stena. Oproti mne sa objavili nejaké obrazce, rýchlo sa menili a to isté sa dialo aj pred kravou.

Potom sa objavili iné megamušky a počas pokyvovania hlavou sa dohovárali svrčkovými zvukmi.

„Máme riešenie. Bude z teba chlapec kravy!“ ozvala sa jedna z cudzích megamušiek.

Ožiarilo ma blikajúce červené svetlo a než som stihol otvoriť ústa na protest, pred očami som videl a na celom tele cítil, ako sa zo mňa stáva býk. Nohavice a košeľa sa trhali, klobúk prepichli rohy i pokožka sa zmenila na kravskú.

„Ty starý vôl!“ ako keby som počul moju večne ufrflanú ženu.

Otvoril som ústa, no miesto slov som len zahučal v kravskom dialekte.

„Ty si ale krava!“ pomyslel som si, uvedomujúc si, že tá krava je zrazu v mojich očiach akási švárna.

Nič to, hrabol som kopytami, čo boli kedysi ruky a vybral sa za kravou na vohľady. Snáď všetko ľudstvo nepremenia na kravy a nepojedia nás ako ľudia jedia kravy.